Originál článku uverejneného v Učiteľských novinách nájdete tu: UN_38_2014

Pedagogika a IKT – APLIKOVANIE INTEGROVANÝCH IKT

Riešenie integrovania IKT do vyučovacej hodiny bola podporená viacerými odborníkmi a recenzovaná prof. Mironom Zelinom v decembri 2013.

Informačno-komunikačné technológie (IKT) nezasahujú dosiaľ oblasť vzdelávania dostatočne intenzívne. Z nášho pohľadu sa žiada inovatívny prístup k využívaniu IKT vo vzdelávacej praxi, a to ultimatívne aplikovanie IKT formou ich integrovania do vzdelávacieho procesu so všetkými dôsledkami, s možnosťou výnimiek, a nie opačne.

Názov publikácie zaberá široký diapazón, avšak informačno-komunikačné technológie (IKT) nezasahujú dosiaľ (podľa nášho vedomia) oblasť vzdelávania dostatočne intenzívne. Z nášho pohľadu sa žiada inovatívny prístup k využívaniu IKT vo vzdelávacej praxi a to ultimatívne aplikovanie IKT formou ich integrovania do vzdelávacieho procesu so všetkými dôsledkami, s možnosťou výnimiek a nie opačne. Dôvodom nášho postoja je fakt, že z „experimentov“ aplikovaných a využívaných v oblasti vzdelávania, ktoré využívajú IKT, sa neujal žiadny s takým algoritmom, ktorý by umožnil všeobecnú aplikovateľnosť IKT v procese vzdelávania.
Prichádzame s riešením, ktoré prinesie do procesu vzdelávania IKT v inovatívnej forme, s názvom integrované IKT. Pri každej experimentálnej hodine, ktorú sme uskutočnili, riešenie vnieslo do triedy prirodzené chápanie, radosť a potešenie z aktivít s ním spojených.

Prečo prichádzame s ďalším novým riešením a čo má priniesť v porovnaní k ostatným. Dosiaľ vytvorené a aplikované metodiky vzdelávania, ktoré si vzali za cieľ využívať IKT, využívajú jednoúčelové riešenia. ako nedostatok v súčasných používaných metodikách s IKT, sa čoraz viac negatívne prejavuje nesúrodosť softvérov a ich aplikácií vytváraných pre oblasť vzdelávania. K softvérovým aplikáciám s jednoúčelovými riešeniami musí učiteľ a žiak nanovo získať vzťah a až potom riešiť zadania (vo väčšine bez potreby prístupu na internet). V súčasnosti sa hľadajú a aplikujú riešenia sústredené na podporu vzdelávania pomocou IKT. To je hlavný dôvod, pre ktorý nie je možné doteraz aplikované riešenia s názvom elektronické vzdelávanie, uplatniť vo všeobecnom poňatí.
Používať IKT ako pomocný nástroj je zavádzajúce a vedie k nevyužívaniu podstaty elektronickej komunikácie. Učiteľ pri využívaní IKT ako podporného mechanizmu, zostáva na rovnakej úrovni (ako bez IKT) vo vzťahu k žiakovi a priberá si nové povinnosti, ktoré nepredstavujú výnimočnú úroveň využívania IKT a teda nezvyšujú dostatočne efektivitu procesu vzdelávania. Len komplexná úroveň softvérového spracovania témy (Logistika) pomôže učiteľovi. Hlavným dôvodom nízkej efektivity je nedostatočná úroveň dokumentov (elektronickej učebnice) vo vzťahu k prezentovanej téme. Žiak nemá možnosť bez vysvetlenia učiteľa (vo väčšine prípadov) pozrieť (riešiť) tému cez internet z domu, zostáva mu len informácia z prezentácie v škole (jednoúčelové riešenie).

Názvy technológií elektronického vzdelávania
Pre niektoré procesy sú dnes zaužívané názvy. Tak napríklad názov e-learning dnes predstavuje zaužívanú a metodicky názvom „obsadenú“ formu vzdelávania. Je to forma vzdialeného prístupu pedagóga k študentovi, ako v oblasti zadávania tém, tak aj v oblasti vypracovania zadaní.
Všeobecne najširšie využívaným softvérom pre e-learning je softvér s názvom Moodle. Tvorcovia obsahu tohto softvéru sú väčšinou z radov zanietencov na škole a vytvorili súbor dokumentov pospájaných softvérom buď z prostriedkov grantu, alebo z vlastnej iniciatívy. Na jeho aktualizáciu (po roku či dvoch, resp. po vypršaní grantu) už väčšinou nezostávajú prostriedky, alebo sa vymenili ľudia.
Iným príkladom využívania IKT ako podporného mechanizmu, je interaktívna tabuľa a proces vzdelávania (metodika), ktorý je ňou podmienený. Obidve riešenia majú úzky diapazón využitia a vo väčšine prípadov zostávajú využívané len v ich prvotnom nasadení. V prípade interaktívnych tabúľ, buď neexistuje interaktívny obsah, alebo rovnako nie je aktualizovaný a zostane nevyužívaný.
Interaktívne tabule sa vo väčšine prípadov (viac ako 90%, anketa na VŠ hovorí o 100%) využívajú ako iné, podstatne lacnejšie zariadenia.

E-Learning – multimediálna podpora vzdelávacieho procesu
Portál online-edu.eu uvádza súčasnú definíciu významu spojenia eLearning, ktorú
citujeme v súvislosti s nami predkladaným názorom:
„Termín e-learning bol často používaný ako synonymum termínu dištančné vzdelávanie. Podľa I. Tureka sa v súvislosti s týmto termínom v anglickom jazyku používa množstvo príbuzných termínov, napr. WBL – web based learning (učenie sa prostredníctvom webu), IL – internet learning (učenie sa prostredníctvom internetu, WBI – web based instruction (vyučovanie prostredníctvom webu), CBT – computer based training (výcvik prostredníctvom počítača), CBI – computer based instruction (vyučovanie prostredníctvom počítača), CAL – computer assissted learning (učenie podporované počítačom),CAI – computer assissted instruction (vyučovanie podporované počítačom), ako aj ďalšie, viac-menej podobné termíny, ako sú e-distance learning (e-dištančné vzdelávanie), blended learning (zmiešané vzdelávanie), virtual university (virtuálna univerzita) a pod..
Jedným zo spoločných znakov uvedených termínov (najmä WBL, IL, WBI) je použitie siete.
To však vedie k novej definícii termínu e-learning, a to ako multimediálnej podpory vzdelávacieho procesu, spojenej s modernými informačnými a komunikačnými technológiami.
S touto definíciou sa stotožňujú aj ďalší autori. Ako príklad možno uviesť J. Burgerovú
a P. Beisetzera, ktorí e-learning chápu ako multimediálnu podporu vzdelávacieho procesu, v ktorej študujúci získava študijné a informačné zdroje prostredníctvom počítačovej siete, resp. internetu. Prostredníctvom internetu taktiež komunikuje so vzdelávacou inštitúciou, so svojím tútorom a s ostatnými študujúcimi.
Autor tejto teórie čerpal z literatúry ako: BEISETZER, P.: Dištančné vzdelávanie a problematika e-learningu.; BURGEROVÁ: Technológia vzdelávania; MALO, R., MOTYČKA, A.: Řízení elearningových aktivit.; NOCAR, D.: E-learning v distančním vzdelávaní.; PALKOVÁ, Z., OKENKA, M.: Blended learning a multimediálne vzdelávacie materiály vo výučbe informatiky a programovania.; MURRAY, D.: Keenfor the Screen: Canadian Employers Turn to E-Learning for Employee SkillDevelopment, Members‘ Briefing, a iných zdrojov.
Konštatujeme, že uvedená definícia e-learningu potvrdzuje myslenie, ktoré využíva IKT v intenciách podpory vzdelávacieho procesu. Táto forma je pre e-learning typická, aj pokiaľ sa e-learning zaraďuje do bežného vzdelávacieho procesu (interné a dištančné vzdelávanie).
E-learning sa tak stal pojem pre určitú vyčlenenú zaužívanú formu vzdelávania. Na báze využívania e-learningu (ako formy dištančného vzdelávania), bolo vytvorených mnoho škôl po celom svete, ktoré si postupom času získali značný kredit, nie však dostatočný natoľko, aby aplikovali metodiku IKT vzdelávania, do všeobecnej roviny.

Integrované elektronické vzdelávanie
Predkladáme riešenie metodiky vzdelávania využívajúcej IKT, ktoré sú integrované do vzdelávacieho procesu.
Rozdiel medzi citovanou definíciou e-learningu je v tom, že integrované IKT prinášajú širšie využitie v procese vzdelávania a to tak, že menia niektoré tradičné a zaužívané metodiky vyučovania a posúvajú ich bližšie k procesom riadeným počítačom s prístupom cez internet (využívajú tému ako základnú štruktúru, sprístupňujú tému s cvičeniami a testami žiakovi vopred, vytvárajú priestor pre vzájomnú pomoc spolužiakov pri cvičeniach, postulujú komunikáciu na najvyššiu úroveň a vytvárajú pre ňu časový priestor, taktiež vytvárajú priestor a mechanizmy pre spoluprácu, prinášajú metodiku častého hodnotenia za diverzifikované aktivity vo vzťahu k téme, …). Integrované elektronické vzdelávanie formou využívania IKT, na rozdiel od zaužívanej formy e-learning (dištančného vzdelávania), poskytuje učiteľovi a žiakovi prirodzené (intuitívne) orientovanie sa v informačnom systéme a v komplexných dokumentoch elektronickej učebnice, ktorá obsahuje súčasti (moduly) variujúce vzdelávací obsah pomocou jeho členenia do modulov, uložených na internete. Žiak využívaním integrovaných IKT získa možnosť reflektovať procesy prebiehajúce v spoločnosti (technológie, vzťahy, produkty, …) a naučí sa rozhodovať na základe množstva kritérií, ktoré si bude vedieť (na báze v škole získaných zručností pri využívaní integrovaného elektronického vzdelávania) neskôr v praxi, v spolupráci s partnermi zostaviť a takto pripravený bude schopný efektívne komunikovať a rozhodovať v sociálne a ekonomicky stimulovanom prostredí.

Prínos integrovaných IKT do vzdelávacieho procesu
Prichádzame s metodikou integrovaných IKT do vyučovacej hodiny a formou komplexného logistického zabezpečenia vyučovacej hodiny, ktoré pripraví a dodá učiteľovi pre štruktúrovanú vyučovaciu hodinu vypracované všetky potrebné dokumenty k téme, ktoré reprezentujú elektronickú učebnicu tak, aby sa v nej učiteľ a žiak orientoval a explicitne získal informácie z procesu hodnotenia vypracovaných zadaní k jednotlivým témam, z ktorých si bude tvoriť vlastné portfólio štúdijných tém.

Obr. 1: Akcent na štruktúru integrovaných IKT a časti využívajúce integrované IKT v procese vzdelávania.

V pripravených dokumentoch sa bude môcť orientovať tak učiteľ, ako aj žiak pomocou organizačného softvéru (informačného systému), ktorý bude ich sprievodcom počas celého štúdia. Nájde tu všetky potrebné dokumenty pre štúdium (koncipované a orientované pre počítač, členené na moduly) a vytvoreným kanálom sa dokáže prepojiť (komunikovať) učiteľ na žiakov, resp. žiak na spolužiakov (spolutvorcov, spoluriešiteľov) zadaní, ktoré si bude žiak z ponuky vyberať pre svoje prezentácie.
Žiak bude tvoriť sám, alebo si bude vyberať spolužiakov na báze ich profilov, s ktorými sa bude deliť o účasť na tvorbe a prezentácií projektovej úlohy.
Žiak si bude na základe definovaných kritérií získavať hodnotenia a sám bude účastný na ich vypracovávaní. Hodnotením, na báze kritérií, bude prezentácia vybranej „Projektovej úlohy“, ktorú budú hodnotiť najmä spolužiaci. Učiteľ pridá svoje hodnotenie podľa zhodných kritérií.
Prichádzame s riešením, ktoré obsahuje IKT integrované do vzdelávacieho procesu a spolupôsobí komplexným obsahom, orientovaním sa v ňom, prístupom cez internet a stopercentnou interaktívnou účasťou žiakov na jeho priebehu (čiže nie je len podporným mechanizmom procesu vzdelávania).
Zámerom je, aby prostredníctvom komunikačnej siete (internetu) mal prístup (učiteľ a žiak) ku všetkým potrebným materiálom v komplexnom objeme, pre všetky časti hodiny využívajúcej moduly témy. Aby mal (učiteľ a žiak) možnosť pracovať s témami a modulmi prostredníctvom internetu taktiež v prostredí mimo školy. Aby prihlásený učiteľ či žiak vedel kedy, kde, s kým a o čom má nasledujúcu hodinu a iné povinnosti voči nej, dostatočne včas pre každého z nich. Aby vedel ako mu bude komplikovať návšteva lekára či športové sústredenie proces vzdelávania, ako si organizovať voľný čas a mal preň dostatok ponúk zo školských aktivít, …

Príklad vyučovacej hodiny s integrovanými IKT
Učiteľ skoro okamžite po vstupe do triedy, v duchu očakávanej témy, oznámi zadanie, formou pripravených otázok (Tematická úloha) a žiaci vypracujú krátke hypotézy o téme.
Prihlásením sa do systému potvrdí každý žiak svoju prítomnosť v triede. Žiaci pripravujú hypotézy k zadanej téme pre diskusiu, ktorej časť bude prebiehať okamžite. Celý proces trvá niekoľko málo minút (do 5 min.).
Učiteľ si zatiaľ pripraví prezentáciu témy a spustí cca 10-15 minútovú prezentáciu (PowerPoint, film, video) dokument. Počas prezentácie si žiaci zapisujú otázky. Text témy majú žiaci pred sebou rozdelený do častí tak, že za každou časťou majú k dispozícii niekoľko vypracovaných otázok (2-3), ktoré slúžia ako pomoc (Tematická úloha). Rozširujú tak predpripravené otázky ku každej časti filmu (prezentácia témy), ktoré majú na obrazovke (v časti Tematická úloha) v textovej podobe. Počas prezentácie učiteľ preruší (môže, nemusí) premietanie, otázkami (časť diskusie) objasní a vytvorí záujem o zostávajúcu časť deja.
Priebeh diskusie riadi učiteľ, využíva (moderuje) otázky žiakov zapísané pre diskusiu počas sledovania prezentácie (filmu). Po ukončení diskusie po cca 10-15 minútach presunie učiteľ činnosť žiakov na cvičenie, ktoré ukončí krátkym cca 5 minútovým testom.
Predpokladom pre úspešné využívanie takto postavených vyučovacích hodín je príprava komplexných dokumentov (logistické centrum) na každý deň, pre každý predmet, pre každý ročník, na celý rok (polrok) vopred.
Obsahom vyučovacích hodín sú aj iné členenia (obsahy, aktivity), ktorých názvy sú definované v osnovách, v školskom vzdelávacom programe, alebo prezentácie žiakov či videokonferencie.
Opakovanie, tak ako ho poznáme, nie je nutné začleňovať do procesu vzdelávania. Pokiaľ to len umožní dostatok tém v archíve, bude efektívnejšie ak na miesto opakovania (vyučovacia hodina, deň) bude zaradená alternatívna téma.

Originál článku uverejneného v Učiteľských novinách nájdete tu: UN_39_2014

Zvýšenie efektivity procesu vzdelávania aplikovaním integrovaných IKT

Riešenie integrovania IKT do vyučovacej hodiny bola podporená viacerými odborníkmi a recenzovaná prof. Mironom Zelinom v decembri 2013.

Po úvodnom texte v minulom čísle UN pokračujeme v sérii článkov na vytvorenie iného pohľadu na využívanie informačno-komunikačných technológií (IKT) v procese vzdelávania.

Hľadanie riešenia

Niekoľko otázok, ktoré sme si zadali pri hľadaní riešenia: Čo sa očakáva od integrovaných IKT v škole? Ako  determinovať prínos IKT? Môže byť dnes škola bez efektívnych IKT? Ako by mali efektívne IKT nezaťažovať učiteľa a žiaka? Tieto otázky tvorili základ hypotézy, ktorá nás priviedla k analýze a jej výsledky priniesli prirodzené odpovede. Pedagógom chýba príprava tém v digitálnej forme (komplexná elektronická učebnica), žiakom zasa priestor na komunikáciu a s ňou spojené aktivity, ako čítanie, pochopenie, prezentovanie, obhajovanie a využívanie argumentov. A taktiež cvičenia, ktoré privedú žiaka k zručnostiam a pochopeniu témy, k získaniu kľúčových kompetencií. Zistili sme, že bude potrebné nájsť formu podpory prehĺbenia jazykových znalostí, pomocou ktorej sa bude môcť žiak orientovať pri práci s dostupnými materiálmi v cudzom jazyku (obr. 1).

Ťažiskom je štruktúrovanie vyučovacej hodiny, v ktorom sa prejaví diverzifikácia činností o jednej téme, ktoré činnosti je možné nezávisle hodnotiť. Vydaná publikácia, ktorá uviedla proces využívania integrovaných IKT vo vzdelávaní.

Ako na to?

Prirodzene, núka sa otázka, ako to dosiahnuť, keď „dávame zo seba všetko“ a žiaci stále viac ignorujú proces vzdelávania. Sú dve cesty, a každá z nich je veľmi vážna. Prvá cesta ukladá žiakovi povinnosť vzdelávať sa a na základe zákona je potrebné rešpektovať ju. Druhá cesta je v rovine dobrovoľnosti, teda chcenia sa vzdelávať. Aby sme naplnili jednu a podporili druhú, je potrebná motivácia. Žiakovi motivácia chýba alebo sa mu dostáva nedostatočná informácia o potrebe a výhode získať čo najvyššie vzdelanie v oblasti jeho záujmu. Nenaučili sme sa cielene spoznávať záujmy žiaka, nevieme ich teda ani podporovať. Pedagóg nemá priamu úlohu a ani čas zisťovať stav v tejto oblasti a informovať o svojom zistení okolie, čiže žiaka, školu, rodiča. Táto činnosť si vyžaduje značnú dávku empatie, teda čas potrebný na komunikáciu, alebo dôsledné sledovanie prejavov žiaka. Tu by sme mohli uviesť príklad z oblasti športu, kde sa stále viac dbá na to, aby bol potenciálny športovec sledovaný od prvých aktivít a na základe výsledkov mu boli vytvárané podmienky či odporúčaná iná športová aktivita. Učiteľovi čítajúcemu tieto riadky sa natíska otázka: Kde zobrať na to všetko čas? Odpoveďou je situácia dnešných dní, keď môžeme konštatovať, že počítače sú vo väčšine sveta zaraďované do procesu výskumu, vývoja a realizácie najmä preto, aby skrátili a zefektívnili tieto procesy. Ich pomocou sa menia spôsoby komunikácie stále rýchlejšie, a nielen to. Všetky priemyselne vyrábané produkty, a predovšetkým tie z oblasti médií a mediálnej komunikácie, dostávajú skoro každoročne nový tvar, rastú počty ich alternatív a majú novú alebo značne obohatenú filozofiu. Dnešný mobilný telefón je oproti tomu spred desiatich či dvadsiatich rokov na nepoznanie. Nové telefóny získali schopnosti počítača. Rýchlosť, ktorou tieto technológie napredujú, nestíhajú metodici vzdelávania sledovať. Tak sa stáva, že roky obhajujeme jedno riešenie, a nezbadali sme, že je už za zenitom. Riešení z oblasti IKT, ktorými nás s obrovským nadšením oslovili a ktoré obhajovali metodici, bolo veľa. V školách zostal po nich napríklad (v čase nákupu drahý) počítač, ktorý sa počas jeho efektívneho „života“ nevyužil dostatočne na to, aby udržal záujem pedagóga a žiaka v želateľnej rovine, a softvér, ktorý sa možno nedostal ani zo zásuvky riaditeľa. Prichádzame s riešením využitia IKT integrovaných do vyučovacej hodiny (s počítačom na hodine aj doma; existuje aj forma bez počítača u žiakov), ktoré dokáže pripraviť a zjednodušiť proces vzdelávania na základe cieľov školského vzdelávacieho programu (ŠkVP) a urobiť ho efektívnejším, zábavnejším a zaujímavejším. Dokáže zaujať žiaka a učiteľ bude môcť pôsobiť na triedu (diverzifikáciou hodiny na krátke časti) novými formami vzťahu k žiakovi, získať viac priestoru na komunikáciu a dosiahnuť pritom dostatočné množstvo poznatkov o žiakoch a ich hodnotení. Aplikovaním tejto formy využitia IKT uplatní učiteľ ciele celoživotného vzdelávania (na báze poznávanie – výchova – výcvik) podľa ŠkVP. Na úspešné využitie počítačov vo vzdelávacej praxi nie je dôležité (potrebné a nevyhnutné) „produkovať počítačovo gramotnú učiteľskú obec“ (ako sa môžeme dočítať v publikovaných názoroch mnohých metodikov), tá vznikne sama na základe zistenie o výhodnosti integrovaných IKT. Potrebné je vytvoriť taký virtuálny priestor, v ktorom sa bude prirodzene (intuitívne) orientovať každý. Príkladom na vytvorenie vzťahu je smartfón (dotykový telefón). Z iného pohľadu prinášame koncepciu vzdelávania formou komplexných tém. Komplexné témy, ktoré tvoria elektronickú učebnicu na každý deň, každý predmet a zadania vhodné pre každého žiaka (krátkodobé projektové úlohy), umožnia vytvoriť diverzifikovanú hodinu s dostatkom variácií na tému. Zdanlivo komplikovaný zámer je možné realizovať v krátkom čase a ďalej vytváraním alternatív komplexných tém dopĺňať portfólio učiteľa v škole či na univerzite. Prostredníctvom logistického centra máme záujem zapojiť do procesu realizácie komplexných tém tých, ktorí budú chcieť tvoriť a dať vzdelávaniu efektívny rámec. Chceme dosiahnuť, aby sa z vytvorených tém pripravoval kvalitný obsah a aby formu vzdelávania využíval efektívne každý, kto prejaví záujem. Chceme, aby používatelia postupne zistili, že integrované IKT prinášajú výhody pre učiteľa, ale najmä pre študenta, ktorého chceme pripraviť na získanie najvýznamnejších ocenení vo svete. Výhody využívania navrhovanej práce s IKT tkvejú najmä v získaní časovej rezervy, v prirodzenom zapojení techniky, v zjednodušení orientácie v komplexne pripravených témach, ktoré zmysluplne naplnia vyučovaciu hodinu (súčasne pre každého v triede), ktoré dokážu prostredníctvom internetu vyučovať žiaka aj v jeho domácom prostredí a viesť ho popri získavaní pozitívnych návykov, kompetencií a zručností k spolupráci a ku komunikácii (obr. 2).

Elektronická učebnica: Základné ciele a štruktúra vzťahov, pri aplikovaní integrovaných IKT do procesu vzdelávania 
a tvorby elektronickej učebnice.

Projektové úlohy

Projektové úlohy sú determinované ako forma elektronického anketového hárka (resp. na báze predpripraveného tlačiva) tak, aby si z nich mohol žiak vybrať, na základe požadovaných kritérií vyplniť tlačivo obligatórnymi požiadavkami, zdôvodniť, prečo si vybral spoluriešiteľa a akými úlohami prispeje k zvládnutiu projektovej úlohy každý člen kolektívu (rozdelenie úloh v časovom horizonte – harmonogram). Bude na žiakovi (či jeho tíme), ako bude schopný si obhájiť projektovú úlohu pred kolektívom triedy formou pripravenej prezentácie v PowerPointe či Prezi (alebo bez využitia médií) za vopred určený čas. Projektová úloha sa stane prestížnou vtedy, ak bude zadanie krátke a prezentácie častejšie. Tvorba zadaní projektovej úlohy môže mať súvis s ostatnými prezentáciami v doplňujúcich súvislostiach. Jednoduché a sofistikované zadanie je významným nástrojom na dosiahnutie želateľného výsledku (čiže prejavu pochopenia témy jej rozvinutím v niekoľkých rovinách pri prezentáciách žiakov). Ako cieľ sme si vytýčili „vyrobiť“ komunikujúceho žiaka, ktorý rozumie zadaniu a dokáže ho obhájiť na báze argumentov získaných vo vlastnom prostredí. Pokiaľ bude žiak vedieť zo zadania pripraviť prezentáciu prepojenú v ďalších súvislostiach, bude táto aktivita považovaná za nadhodnotu. Prísnym meradlom splnenia projektovej úlohy bude čas potrebný na jej prezentáciu. Navrhujeme vopred obmedziť prezentačný čas v rozmedzí 4 – 10 minút na žiaka (žiakov), a to podľa náročnosti spracovávanej projektovej úlohy. Vytvorený priestor na prezentáciu projektovej úlohy bude k dispozícii v rozvrhu každého predmetu. Žiak sa prihlási so svojím tímom a podľa kritérií (okrem iných aj časový harmonogram na prípravu projektovej úlohy) sa bude snažiť vytvoriť projektovú úlohu a obsiahnuť určený priestor na prezentáciu. Táto aktivita predpokladá zodpovednejšiu prípravu žiaka (tímu), niekedy aj overenie si prezentácie na stretnutí pred hodinou.

Výber spolužiakov na projektovú úlohu

Vstupujeme do detailov, v ktorých chceme poukázať na dôležitosť prípravy čo najväčšieho rozsahu kritérií na každú činnosť tak, aby bolo následné rozhodnutie výsledkom sofistikovanej prípravy. Aby bolo rozhodnutie o výbere urobené na základe dôkladnej analýzy a vyhodnotenia možných rizík. Kritériá na výber spolužiakov vhodných do pracovného tímu sú vážnym procesom rozhodovania. Je výhodné vytvoriť databanku profi lov žiakov (spolužiakov). Túto databanku bude softvér požadovať potvrdiť (obnoviť) každým žiakom niekoľkokrát počas roka. Dôvodom je vývojová zmena vôľových, povahových asertívnych a empatických vlastností každého žiaka. Otázky na tvorbu profilu budú početné, ale jednoduché. Profil bude dopĺňaný (automaticky) výsledkami (hodnotením) z aktivít a bude vyjadrovať sumarizujúce postavenie žiaka. Všetky tieto charakterizujúce vlastnosti sú obrazom vhodných kritérií na výber do skupiny, ktorá pripravuje prezentáciu na zvolenú tému. Vedúci člen skupiny ponúkne miesto a vyčlení úlohy (úlohy sú determinované v zadaní) pre vybraného spolutvorcu (determinovaného v databanke). Ten sa rozhodne, či ponuku prijme, alebo či bude sám iniciovať riešenie inej úlohy s vlastným tímom. Každý vedúci riešiteľ (žiak) si však musí vopred zvážiť, koľko spolužiakov presvedčí na účasť na úlohe, ktorú si vybral. Súčasťou kritérií hodnotenia projektovej úlohy sú aj otázky o efektivite, počte a kvalite vybraných spoluriešiteľov. Prezentácia bude ocenená najmä kolektívom triedy, učiteľom a pri prezentácii pomocou videokonferencie aj učiteľom a žiakmi komunikujúcej triedy formou zhodného „tlačiva“.

Prínosy komplexného riešenia elektronickej učebnice

Vyučovacia hodina rozdelená na časti, ktoré využívajú pre elektroniku koncipované moduly, sa môže realizovať s počítačmi alebo len s počítačom u učiteľa, avšak za podmienky vytlačenia pripravených dokumentov na vyučovaciu hodinu pre každého žiaka, čím vzniká jednoduchá tlačená forma učebnice. IKT integrované do vzdelávacieho procesu prinášajú prirodzené zmeny, ktoré si vyžadujú podriadiť im proces vzdelávania, ako aj učebnicu. Výhodou elektronickej učebnice v komplexnom vyhotovení je možnosť aplikovať nekonečný počet rovnocenných alternatív jednej témy (taká situácia nastane v neskorších rokoch využívania). Výberom z nich určuje učiteľ tému aktuálnej hodiny. Takto koncipovaným integrovaním obsahu učebnice do tém očakávame, že na báze výberu alternatívy témy nastane exaktnejšie nasmerovanie procesu vzdelávania do rovín, v ktorých učiteľ chce vyhodnotiť odborné aspekty na báze zhodnej témy. Očakávaný zisk, ktorý je v rovine prehĺbenia odbornosti a v rovine času, navrhujeme presunúť najmä do oblasti komunikácie a prezentácie žiakov (diskusia, argumentácia) alebo do cvičení (zručnosti, návyky, kľúčové kompetencie, atď.). Komplexná vyučovacia hodina prináša pre učiteľa a žiaka nový prístup, novú formu komunikácie a vytvorenie efektívnejšieho vzťahu medzi učiteľom a žiakom. Zmena vzťahov medzi učiteľom a žiakom je zvyšujúcou sa intenzitou využívania počítačových technológií stále očakávanejšia. Učiteľa zaťažuje súčasná forma procesu využívania IKT (ako podporného mechanizmu), dôvodom je vyššia zaneprázdnenosť s technológiou v priebehu vyučovacej hodiny a s motivovaním žiakov. Popisovaný projekt využíva IKT a komunikačný kanál budúcnosti – internet, na stály prístup k elektronickej učebnici. Dáva zúčastneným priestor na vecnú komunikáciu o téme, vytvára priestor na spoluprácu, na hlbšie spoznávanie druhého, pripraveného pomáhať, spoločne tvoriť a podieľať sa na výsledku. Dnes ešte nájdeme situácie, keď učiteľ prinesie na hodinu starú učebnicu a nechá žiakov odpisovať text, ktorý prepisuje žiak na tabuľu. Iný učiteľ zasa diktuje z podobnej učebnice text a pod hrozbou skúšania núti žiakov do jeho zapisovania. Často sa stáva, že učiteľ nadiktuje názvy webových stránok a povie, že naštudovanie ich obsahu je podkladom na skúšanie či písomku. Prínosom komplexnej vyučovacej hodiny je nárast relevantných materiálov (na rôzne časti hodiny), priestor na precvičovanie obsahu, nárast objemu komunikácie, podpora komunikácie na základe odbornosti témy, vytváranie motivovaného sociálneho prostredia, dôraz na spoluprácu a empatiu, podpora asertivity, vzťah k cudzím jazykom, získavanie kľúčových kompetencií, zručností pri práci s počítačom a vo zvýšenej miere interaktívna práca vo virtuálnom prostredí, atď. Moduly učebnice využívajúce integrované IKT umožnia odborníkovi precíznejšie pripraviť témy v rôznych tvaroch a formách tak, aby bolo možné vytvoriť dostatočný počet variantov pre učiteľa, ktorý si z nich vyberá. Učiteľ sa bude opakovane v týchto moduloch orientovať a vytvárať priestor na využívanie vhodných variantov (s ohľadom na schopnosti žiaka, triedy) na preskúmanie želateľných cieľov. Učiteľ bude intenzívnejšie skúmať žiaka kvôli bezpečnému rozhodnutiu o jeho zaradení (preradení) do smeru, v ktorom žiak vyniká (typy projektových úloh). Presnejšie skúmanie žiaka vytvorí pre učiteľa odborne podložený priestor na obhájenie konania či hodnotenie a umožní mu ponúknuť mu alebo jeho rodičom relevantné odporúčanie. Využívať tlačenú učebnicu zostavenú zhodnou formou (orientovanú na témy a obsahujúcu ostatné moduly) je možné. Nevýhodou jej použitia je čas, za ktorý sa učebnica vytlačí. Nedostatkom budú tiež cvičenia vytvorené interaktívne a vo virtuálnom prostredí. Nedostatkom bude aj cena tlačenej učebnice, ako aj jej opodstatnenie popri rozsiahlejšej elektronickej verzii. Na prístup k počítačom vo voľnom čase bude vytvorená školská knižnica s primeraným počtom počítačov. Bude poskytovať priestor pre žiakov, ktorí to budú z rôznych dôvodov potrebovať. Knižnica podporí vytváranie tímov na spoluprácu na projektových úlohách. Výraznou výhodou pre žiaka, ktorú ponúka elektronická učebnica, bude možnosť vytlačiť si text témy, aby bolo možné pracovať s obsahom na papieri, a nájsť podporu v moduloch (prezentácia) na obrazovke počítača. Pri využití softvéru na prezentáciu témy bude výhodou vypočuť si obsah témy vo viacjazyčnom vyhotovení. Obraz premietaný popri texte a zvuku podporí omnoho intenzívnejšie vytvorenie predstavy o prezentovanej téme.

Mgr. Rudolf HOZÁK,
riaditeľ knižného vydavateľstva

Originál článku uverejneného v Učiteľských novinách nájdete tu: UN_40_2014

Zvýšenie efektivity procesu vzdelávania aplikovaním integrovaných

Riešenie integrovania IKT do vyučovacej hodiny bola podporená viacerými odborníkmi a recenzovaná prof. Mironom Zelinom v decembri 2013.

V tomto čísle sa v sérii článkov k vytvoreniu iného pohľadu na využívanie informačno-komunikačných technológií (IKT) v procese vzdelávania pozrieme napr. na to, ako za pomoci elektronickej učebnice a členenia vyučovacej hodiny na moduly možno zvýšiť motiváciu žiakov a otvoriť nové obzory spolupráce medzi učiteľom a žiakmi i žiakmi samotnými.

Riešením sú integrované IKT

Potreba exaktnejšej merateľnosti výsledkov, precíznej kontroly aktivít žiaka a zamestnania všetkých žiakov počas hodiny v triede súčasne sa dostáva do popredia záujmu (podobne ako na iných pracoviskách v spoločnosti). Tiež je tu požiadavka vytvorenia predpokladov na ďalší vývoj žiaka a jeho priebežné zaraďovanie (preraďovanie) viditeľné v profi le žiaka podľa širšie členených a jasne determinovaných kritérií. Tento postoj vyplýva z rôznorodosti charakterových a vôľových vlastností žiaka, ako aj z postupného menenia rolí v dôsledku jeho osobnostného vývoja. Žiak má informácie z hodnotení, z ktorých je zrejmé aj jeho zaradenie. Zaradenie žiaka výrazne ovplyvnia jeho sociálne aspekty prejavené v priebehu vzdelávacieho procesu. Sú to mechanizmy, na základe ktorých vieme očakávať od žiaka zodpovedajúce kvality plnenia a vieme odporúčať vzťahy medzi spolužiakmi pri riešení či tvorbe, ktoré prinesú efektivitu v spolupráci či v zlepšení sociálneho kreditu. Vieme odporúčať žiakovi riešenia projektových úloh, ako aj kolektív, ktorý spoluprácou dokáže žiaka podporiť. Je na učiteľovi, ako citlivo sa postaví k žiakovi, aby ako manažér podporil jeho ambície a umožnil mu získať schopnosti či kompetencie. Integrované IKT prinášajú so sebou zmenu v práci pedagóga, čo považujeme za zásadný obrat v postoji učiteľa k žiakovi, napríklad zmenu v zrušení priority učiť či vyučovať, ktorú je výhodné prenechať počítaču. Rovnako tak zmenu v priorite získavania hodnotení formou skúšania (náhradou je vopred vybraná téma projektovej úlohy a termín jej prezentácie žiakom). A taktiež 24-hodinový prístup žiaka ku komplexnému súboru dokumentov, ako je prezentácia, cvičenie a test, cez internet (žiak vopred pozná cvičenie či test, ako aj tému, ktorú bude učiteľ alebo on sám prezentovať). Tieto zmeny považujeme za inovatívne formy v pedagogike a označujeme ich ako prejavený dôsledok vplyvu integrovaných IKT na proces vzdelávania. Informácie o priebehu, obsahu komplexne pripravenej vyučovacej hodiny bude mať učiteľ aj žiak k dispozícii vopred na celé obdobie (polrok, rok). Vzťah medzi učiteľom a žiakom sa začne meniť variabilným zaťažením žiaka, využívaním IKT popri plnení si povinností na hodine v tom, že žiak už nebude považovať za dostatočne relevantnú formu vzdelávania pomocou odpozorovania (náhodné vyvolávanie, skúšanie, vypracovávanie cvičenia jednotlivcom pred tabuľou…). Tento vzťah sa však bude meniť možnosťou žiaka vyjadriť sa v konfrontácii v diskusii či v prezentácii projektovej úlohy pred triedou, za zisku náležitého ocenenia učiteľa aj triedy. Veľmi silný vplyv na kvalitu pedagogiky v oblasti komunikácie prinesú diskusie ako pevná súčasť vyučovacej hodiny, v ktorých sa výrazne prejavia profily jednotlivca, a okrem bodového uznania od učiteľa (žiakov) získajú svoje pevné postavenie v sociálnej skupine. Žiak potrebuje učiteľa dnes viac v polohe psychológa, sociológa a empatického človeka s vedomosťami a so skúsenosťami, pripraveného komunikovať s ním a riešiť problémy o vzdelávaní či uplatnení sa v živote, v špecifickej oblasti učiteľa. Všetky spomenuté aspekty z oblasti vzťahov bude výhodné uplatňovať (vytvárať) v škole, v spoločnosti spolužiakov, v kruhu vznikajúcich priateľstiev, partnerstiev, súhry a spolupráce. Tieto slová sú aj odpoveďou na možné získanie vzdelania len z prístupu na internet, bez učiteľa, s prístupom k integrovanému obsahu v IKT, pripravenému logistickým centrom. Je prirodzené, že vzdelanie sa bude dať dosiahnuť aj takýmto spôsobom. Mnohí rodičia žiadajú o možnosť vzdelávať svoje deti doma, a tak sa vyhnúť povinnej návšteve školy. Pokiaľ im orgány vyhovejú, budú mať k dispozícii zhodný materiál ako žiaci v škole, prístupný cez internet. Je potrebné uviesť aj ďalšie pozitívum sociálneho prostredia školy, a tým je učiteľ- odborník, ktorý objasní nad rámec prezentovaného priebehy výpočtov, terminológiu pojmov, kategorizáciu postupov či vplyvy procesov. Sú to pojmy, ktorých vysvetlenie v hrubej podstate zabezpečí počítač s dobre pripravenými prezentáciami a cvičeniami. Učiteľ však prinesie svetlo do spleti vzťahov a súvislostí (diskusia), ktoré vo svojej exaktnosti počítač nedokáže. Pri uplatňovaní foriem pedagogiky využívajúcej integrované IKT dostáva aj samotný proces hodnotenia novú formu. Učiteľ získa hodnotenie okamžite a po stlačení klávesu počítača ho budú poznať aj žiaci. Hodnotenia nadobudnú nový charakter taktiež vtedy, ak si ich budú obstarávať žiaci od svojich spolužiakov (prípadne od odborníkov, učiteľov, majstrov…) na základe postavených kritérií (anketový dokument) platných rovnako pre každého. Progresívne formy posúvajú učiteľa do roviny psychológa, manažéra, koordinátora a sociológa vzdelávacieho procesu, kde vyučovanie obsahu má pripravené na každú hodinu a vyberá z alternatív, na ktoré sa žiak prístupom cez internet môže vopred pripravovať a následne ich precvičovať. Novým prístupom vo využívaní a v aplikovaní integrovaných IKT chceme dosiahnuť situáciu, keď sa bude dať konštatovať, že máme pedagóga, ktorému odovzdáva rodič dieťa s dôverou a s očakávaním jeho komplexnej prípravy, a učiteľ s rovnakou dôverou bude organizovať proces vzdelávania dieťaťa a zodpovedne pripravovať jeho budúcnosť.

Štruktúrovaná vyučovacia hodina: komplexnosť je v modulovosti

Ťažisko novosti pri využívaní integrovaných IKT vo vzdelávaní je v komplexnosti tvorby elektronickej učebnice prístupnej cez internet. Komplexnosť je výhodné aplikovať formou modulovosti, ktorá jediná je schopná členiť hodinu na vopred defi nované časti tak, aby jednotlivé moduly mohli byť dostatočne samostatné a vyjadrovali tému v každom module inou formou. Diverzifikáciou hodiny, členením aktivít na krátke časti (moduly), ktorých sa zúčastní vždy každý v triede (okrem diskusie, kde bude hodnotená asertivita), sa dostaneme k výraznému zvýšeniu motivácie žiakov. Vyučovacia hodina bude mať „rýchly priebeh“ na základe získania mnohých úspechov každým žiakom (diverzifikácia aktivít). Uplatnia sa tak základné ultimatívne moduly, ako prezentácia, cvičenie a test. Tieto moduly sú všeobecne známe a prirodzene dopĺňajú učebnicu. Otázkou je, prečo členiť či deliť homogénnu hodinu na moduly. Odpoveď znie, pretože pracujeme pri jej príprave a v jej priebehu s počítačom. Aby sme mohli zapojiť počítač do prípravy a do priebehu hodiny intenzívnejšie (z dôvodu zvýšenia efektivity práce), je výhodné začať využívať digitálne riešenie, ktoré podporí prezentáciu a vyhodnocovanie procesu vo všetkých moduloch a činnostiach. Výhoda elektronickej učebnice spočíva najmä v schopnosti vyhodnotenia vykonaných operácií počítačom. Naplnením obsahu jednotlivých modulov dostaneme učebnicu pripravenú v alternatívach na každý deň a na každý predmet. Počítač potrebuje logické členenie vyučovacej hodiny, aby mohol vyhodnotiť každú činnosť, ktorú sme sa mu rozhodli zveriť. Preto je výhodné podriadiť tvorbu zadaní tomu, aby ich bolo možné vyhodnocovať počítačom. Získame tak hodnotenie činnosti všetkých žiakov naraz a profi tom bude efektivita a čas. Pokiaľ budeme viesť hodinu klasickou metodikou s podporou počítača, počítač začne byť záťažou a motivácia žiakov sa vytratí. Nie je efektívne využívať počítač len ako prostriedok na jednorazovú prezentáciu pomocou IKT, cvičenie či test (bez možnosti prístupu žiaka k výkladu cez internet) alebo na overovanie sústredenia sa a podania výkonu jednotlivca pred interaktívnou tabuľou. Taktiež nie je efektívne využívať počítač ako elektronickú čítanku, ktorej listy posúva učiteľ pomocou tabletu alebo ich sníma pripravená kamera a premieta na tabuľu. Napriek značným nedostatkom v súčasnej koncepcii využívania IKT majú tieto (tak intenzívne propagované koncepcie) svojich zástancov, ktorí v dôsledku nich konajú (v snahe a v dôvere k ponúknutému riešeniu) neefektívne (vybavenie triedy + metodika vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom). Z uvedeného vyplýva, že cesta, kde sa počítač využíva ako podporný mechanizmus, nemá perspektívu a vytvorené smerovanie na báze tejto koncepcie je drahé, neefektívne a zostane nevyužité. Čo je však horšie, vytvorí nezáujem o ďalšie využívanie IKT na hodinách. Dôležité je determinovať úlohy pre modulové riešenie, ktoré má predkladať a vyhodnocovať počítač, a na základe ultimatívnej terminológie postupovať pri zostavovaní vyučovacej hodiny. Keďže sme tak urobili a overovali výstupy na niekoľkých experimentálnych hodinách, otvorili sa nám nekonečné obzory spolupráce učiteľa a žiaka. Získal učiteľ i žiak.

Dosahovanie rovnomernej úrovne vzdelania po celom území

Dosahovanie rovnomernej úrovne vzdelania, najmä v sledovaných predmetoch, je veľmi žiadaný cieľ. V Českej republike bola na túto tému vyvolaná verejná diskusia a ministerstvo venovalo značné prostriedky na efektívne dosiahnutie tohto cieľa, a to len na úrovni maturít. Na Slovensku máme totožné problémy, hoci neprechádzajú takou intenzívnou verejnou kontrolou. Riešenie, ktoré využíva integrované IKT na vyučovacej hodine, posúva tento nedostatok do polohy minulej a dosahovanie rovnomernej úrovne vzdelávania sa stane sekundárnym javom celého procesu vzdelávania. Žiak bude pracovať s rovnakými témami a ich dokumentmi v každej škole a bude dosahovať merateľné výsledky, ktoré ho budú reálne zaraďovať na miesta v rebríčku podľa jeho schopností a vedomostí. V dôsledku toho bude môcť stredné či vysoké školstvo reagovať a upraviť požiadavky na prijatie žiaka na štúdium bez prijímacej skúšky podstatne zodpovednejšie. Formy videokonferencií zaradené do vzdelávacieho procesu privedú žiaka, triedu, školu k želateľnej súťaživosti a budú prirodzene prekonávať vzdialenosti medzi jednotlivými školami. Tieto činnosti budú vytvárať predpoklady na zrušenie rozdielov medzi jednotlivými oblasťami, a znižovať tak predsudky. Budú vytvárať hodnotové personálne vzťahy, tak trochu podobné tým ekonomickým, zjednocujúcim ceny tovaru či práce.

Moduly komplexnej elektronickej učebnice

Pri úvahe, čo zveriť počítaču v procese vzdelávania, existuje veľa dôvodov na to, aby sme využili počítač na prezentáciu novej témy a uložili ju na internet. Každá prezentácia témy uložená v archíve na internete je pre žiaka – a, samozrejme, aj pre učiteľa – pokladom. Je to časť elektronickej učebnice, ktorá vovedie žiaka do témy. Z nášho pohľadu ide o rozšírenú obrazovo- -zvukovo-textovú náhradu klasickej tlačenej učebnice (žiak má možnosť vytlačiť si text témy). Učiteľ si vyberá z ponuky vhodnú alternatívu témy, teda tému, ktorú má podľa osnov predniesť ako novú látku. Každá uložená téma obsahuje vo svojej komplexnosti dokumenty určené pre moduly hodiny, ktoré sú učiteľovi odporúčané využiť počas vyučovacej hodiny. Je však na jeho uvážení, koľko času bude venovať jednotlivým modulom. Prezentáciu novej témy na hodine predchádza časť modulu (tematická úloha), v ktorej bude učiteľ skúmať, čo si žiak o novej téme myslí a ako je na ňu pripravený. Toto je opäť úloha pre počítač, ktorý postavené otázky vyhodnotí a zhostí sa prieskumu vo veľmi krátkom čase. Výsledok je pre učiteľa potrebný, aby sa dokázal zorientovať v znalostiach žiakov a voviedol ich do novej témy (poznatky využije v diskusii). Z prieskumu bude učiteľ vedieť, s kým si musí vytvoriť priestor na podrobnejšie konzultácie alebo kam smerovať diskusiu. Prieskum je pre učiteľa výhodné pripraviť vo viacerých variantoch, podľa zvoleného cieľa Hlavnou súčasťou tematickej úlohy je text témy. V prestrihoch sú k nemu pripravené otázky, ktoré majú motivovať žiaka k tvorbe vlastných otázok alebo k ich použitiu v diskusii. Tento text slúži aj ako písomná forma časti učebnice. Oddelený je blokmi otázok, čím poskytuje ďalšie sofistikované ciele (podsunuté otázky môžu mať rôzny tvar a cieľ, oddelený text vytvára zmysluplné sekvencie, vhodné napr. na preklad do cudzích jazykov). Komunikácia je azda najvýznamnejším momentom vzdelávacieho procesu. Diskusia, ktorá vznikne na základe predpripravených otázok alebo otázok formulovaných žiakmi v tematickej úlohe, je dôležitým vzdelávacím modulom. V diskusii nie je až také významné viesť ju na získanie pravdy, dôležitejšie je poskytnúť všetkým priestor na vyjadrenie sa. Pravda sa dokáže (obháji) pri ďalších moduloch (cvičenie a test). Učiteľ počas diskusie kontroluje jej smerovanie a oceňuje formulácie otázok či hypotéz a zväčša ponecháva priestor na ich zodpovedanie žiakom. Ocenení žiaci získavajú body za aktivitu, názory či vyslovené hypotézy. Počítač tu zohráva úlohu sumarizujúceho zariadenia, zaznamenávajúceho hodnotenia učiteľa. „Najkrajším“ a veľmi významným modulom ovládaným počítačom je cvičenie. Cvičenia môžu mať veľa foriem, od najjednoduchšej až po tie vo virtuálnej realite. Závisieť to bude od toho, akú formu pre vybranú tému zvolí realizátor. Zo začiatku využívania tejto metodiky bude možné pracovať s veľmi jednoduchou formou cvičenia, vytvoreného ako súčasť komplexného dokumentu, ktoré bude potrebné pred hodinou vytlačiť (ako aj ostatné dokumenty) pre každého žiaka. Virtuálne prostredie prinesie žiakovi želateľnú pedagogickú hodnotu (hravosť, obrazovú výtvarnosť prostredia vyplývajúcu z reality, zvuk, atď.), ktorá ho vovedie do „reálneho“ prostredia a umožní mu opakovane riešiť zadanie bez možnosti poškodenia zariadenia či spotreby materiálu. Žiak tak môže bez obavy alternovať svoje postupy a dostať sa k želanému výsledku. Môže získavať zručnosti a kompetencie v interaktívnom prostredí, zapamätať si postupy, môže vyzvať spolužiaka na spoluprácu, získavať odpovede na dopyty a artefakty z knižnice (databanky informácií a artefaktov), môže vytvárať hypotetické priebehy dejov, získavať novú terminológiu a pracovať s ňou, môže si po odpovede zájsť na internet, atď. Virtuálne prostredie pre cvičenia je cesta, ktorá bude mať v budúcnosti vzdelávania svoje pevné postavenie. V ďalšom vývoji bude postupne nahrádzané dokonalejšou verziou a vytvorením nového, ešte sofistikovanejšieho virtuálneho prostredia. Pre cvičenia vo virtuálnom prostredí je výhodné hľadať také druhy mechanizmov a vzťahov (akési spoločné menovatele), ktoré by umožňovali vkladať rôzne úlohy do vymodelovaného prostredia (spoločné prostredie pre mnoho typov cvičení). Touto cestou je výhodné vytvoriť spoločného menovateľa (sofistikovanú platformu na odohrávanie sa deja v alternujúcich vzťahoch) pre čo najväčšie množstvo alternatív. V budúcnosti by malo byť umožnené vymeniť si prostredie a na základe rovnakého mechanizmu a vzťahu pracovať v novom prostredí s iným typom protagonistov (avatarov) či produktov. Tento efekt prinesie žiakovi výber vhodného prostredia, ktoré mu bude blízke a v ktorom rovnaké zadanie vyrieši (ako správne motivovaný) rýchlejšie a bez stresu. Cvičenia vo virtuálnom prostredí (ako modul priradený do komplexného súboru témy) bude žiak využívať aj samostatne, bez vzťahu k vyučovacej hodine a ostatným modulom témy. Hodnotiace mechanizmy umožnia sledovať aktivity žiaka aj mimo školy a žiak bude (motivovaný) dosahovať hodnotenia za aktivitu z prostredia mimo školy.

Mgr. Rudolf HOZÁK,
riaditeľ knižného vydavateľstva

Originál článku uverejneného v Učiteľských novinách nájdete tu: UN_41_2014

Zvýšenie efektivity procesu vzdelávania aplikovaním integrovaných IKT

Riešenie integrovania IKT do vyučovacej hodiny bola podporená viacerými odborníkmi a recenzovaná prof. Mironom Zelinom v decembri 2013.

V sérii článkov na vytvorenie iného pohľadu na využívanie informačno-komunikačných technológií (IKT) v procese vzdelávania prinášame štvrté pokračovanie. Tentoraz je o spolupráci žiakov samotných nielen počas vyučovacej hodiny, ale v celom procese vzdelávania. A je aj o prístupe učiteľa k žiakom, ktorý môže mať vďaka IKT integrovaným do vzdelávacieho procesu viac času na psychologickú a sociálnu prácu s nimi.

Spolupráca v triede

Hodnotená pomoc spolužiaka spolužiakovi pri práci s cvičeniami je nový určujúci predpoklad, ktorý vytvára podmienky spolupráce (najmä vo vzťahu silnejší – slabší) a skvalitňuje sociálne prostredie triedy. Cvičenia sú významným prostriedkom na získanie kľúčových kompetencií, zručností, návykov, overovanie si logického myslenia, pamätanie si postupov či terminológie, atď. Pre učiteľa, ale najmä pre žiaka je potrebný test. Hneď po ukončení procesu vnímania, zoznamovania sa a narábania s informáciami v doterajšom priebehu hodiny sa učiteľ i žiak z krátkeho testu (cca 5 min.) na konci hodiny dozvie veľmi veľa. Počítač výsledky testu zaznamená a skôr ako sa skončí hodina, oboznámi s nimi zúčastnených. Výhody tejto informácie nie je potrebné rozvádzať. Azda len toľko, že pre test (ako aj pre ostatné moduly) je možné postaviť – podľa kritérií tvorených na báze Bloomovej taxonómie či novších foriem, ktoré pôsobia (podľa nastavenia) na kognitívnu oblasť, ako aj na rozvoj psychomotorických zručností a postojov – súbory otázok. Pripravené komplexné dokumenty, ktoré vytvoria vyučovaciu hodinu, budú tak môcť obsahovať formulácie a otázky z oblasti poznávania: pamätanie, pochopenie, aplikovanie, analýzu, zhodnotenie či tvorbu, ako aj z oblasti znalostí: vecnosť, koncepčnosť, priebeh procesu či metapoznanie (štruktúrované poznanie v súvislostiach). Takto pripravené dokumenty na vyučovaciu hodinu privíta učiteľ i žiak. Úsilie vyvinuté tvorcami komplexnej vyučovacej hodiny pripraví mechanizmus (pravidlá, komplexné dokumenty, atď.), ktorý sa bude dať prirovnať k iným mechanizmom fungujúcim na báze IKT (banka, riadenie procesov, riadenie dopravy, atď.). Vytvorený mechanizmus ponúkne toľko možností a výhod, že učiteľ v spleti variácií bude musieť vedieť rozoznávať vhodné alternatívy.

Čo s výnimočnými žiakmi

Problém s výnimočnými žiakmi nerieši úspešne zatiaľ žiadna metodika. Rovnaký, ak nie väčší problém existuje so žiakmi, ktorí zaostávajú. Pre učiteľa sú obe situácie zaťažujúce. Samozrejme, že hovoríme o prirodzených rozdieloch či poruchách (o rolách, ktoré na seba vzhľadom na sociálne prostredie prevzali žiaci). Výnimky, ktoré prekračujú medze, sa riešia vytvorením a premiestnením žiakov do špecifického prostredia so špecifickou formou prístupu k vzdelávaniu. Problémom však je aj napredovanie či zaostávanie len s rozdielom „triedy“. Učiteľ je vedený k tomu, aby dosahoval vyrovnanú vedomostnú úroveň u všetkých žiakov. Tí, ktorí ju nedosahujú, sú problémom a sú odporúčaní do špeciálnych škôl, a tí, ktorí vedomostnú úroveň presahujú, by taktiež mali opustiť školu a navštevovať zariadenie pre výnimočne nadané deti. Riešením je navrhovaná a testovaná metodika, ktorá umožní získavať časté a cielené hodnotenie, ako aj akcelerovať prvky asertivity či empatie. Prínosom sú prvky získanej zručnosti, reakcie, schopnosti formulácie myšlienok, pozornosti, vnímania a spolupráce (učiteľ podporí v diskusii slabšieho žiaka tým, že mu umožní vysloviť názor, a tak ho vovedie do atmosféry empatie, pričom očakáva nárast jeho aktivity). Dostatok úloh na cvičenia a otázok na testy je prvým predpokladom na označenie výkonu žiaka za nadpriemerný. Žiak má takto vytvorený predpoklad podať nadpriemerný výkon za vymedzený čas, a v zostávajúcom čase buď rieši ďalšie otázky, alebo pomáha zvládnuť zadanie slabšiemu (spolupráca, empatia, želateľné sociálne prostredie). Mechanizmus, ktorý umožní získať pozitívne hodnotenie, tkvie v spolupráci. Sledovanie spolupráce a pomoci zaostávajúcim žiakom je želateľný výkon žiaka, za ktorý získava ďalšie pozitívne hodnotenie. Tento fenomén je možné pravidelne dosahovať tak v triede, ako aj pomocou komunikácie z domu cez internet. Žiak začne učiť spolužiaka.

Príprava učiteľov na využívanie integrovanej formy IKT

Pri využívaní IKT nejde ani tak o prácu s najmodernejším softvérom a hardvérom, ale najmä o prácu v prostredí, ktoré možno nazvať komplexným vo vzťahu k potrebám vyučovania predmetu, a to počas celého roka (logistika vzdelávacieho procesu). Teda v prostredí determinovanom počítačom a štruktúrou jeho (softvérových) algoritmov. Ďalšie vzdelávanie učiteľov sa tak obmedzí na iný, vzácnejší obsah, ktorý bude pripravovať učiteľa na psychologickú a sociálnu prácu so žiakom (vzdelávaciu zabezpečí počítač). Logistikou zabezpečený učiteľ, zorientovaný v informačnom systéme, bude na každej vyučovacej hodine využívať elektronické služby prirodzene a intuitívne pri hľadaní požadovanej informácie. Z odborného hľadiska bude plne dotovaný (komplexná elektronická učebnica) a jeho úlohou bude „len“ zorientovať sa v alternatívnych ponukách na najbližšiu hodinu (popri iných úlohách). Pre učiteľa bude tak vítanou možnosťou zúčastňovať sa seminárov či tematických konferencií (z oblasti psychológie či sociológie), ktoré riešia vzťahy (medzi učiteľom a žiakom). Taktiež budú vítané konferencie na využívanie metodiky vo vzťahu k obsahu tém či k obohateniu cvičení vo virtuálnej realite. Práve tu názory z praxe môžu priviesť tvorcov k efektívnejšiemu a účinnejšiemu nástroju. Nebude potrebné organizovať semináre, workshopy či iné formy vzdelávania učiteľov a udržiavať učiteľa vedomostne zdatného pri práci s počítačom, resp. s novým softvérom. Intuitívne ovládanie, orientovanie sa v informačnom systéme a jeho každodenné používanie privedie každého zúčastneného k prirodzenému využívaniu integrovaných IKT vo vyučovacej hodine, ako aj v organizovaní si času mimo nej. Bude taktiež vítané, ak učiteľ prispeje k inovácii vzdelávacích tém a svojou prednáškou (ponukou) pomôže k tvorbe, nákupu či získaniu témy darom. Konferencie sa budú zaoberať viac témami o psychológii žiaka, o jeho sociálnom postavení, o kritériách na zaradenie žiaka do roviny zodpovedajúceho stupňa vzdelania, o vytváraní spolupráce pri cvičeniach a projektových úlohách, o iniciovaní nových požiadaviek na informačný systém, o vytvorení alternatívneho virtuálneho prostredia, o rozšírení priestoru na komunikáciu či spoluprácu, vytváraní podmienok spolupráce so školami v zahraničí, iniciovať výmenné pobyty a pobyty žiakov v zahraničných školách, atď. Učiteľ sa bude môcť prejaviť aj v mimoškolskej činnosti. Pomocou informačného systému vytvorí ponuku na mimoškolskú aktivitu formou elektronického tlačiva (so všetkými zásadami, pravidlami, cieľmi, vybavením, časovou dotáciou, atď.), ktorá sa zobrazí každému žiakovi školy či zodpovedajúcim ročníkom, a po prihlásení sa dostatočného počtu žiakov aktivitu začne. Môže ju prepojiť s témou vybranej cieľovej skupiny žiakov. Pokiaľ takúto aktivitu pripraví v spolupráci so susednou školou, umožní ju realizovať väčšiemu kolektívu naraz.

Školský Facebook spolupráce

Mechanizmus, formou podobný Facebooku, ktorý rieši problémy uzatvoreného kolektívu pomocou internetu a kde je dôležitým faktorom pomoc a spolupráca, bude dosahovať hodnoty, ktoré privedú zúčastnených (spolužiakov) k výsledkom, ktoré sa bez IKT dosiahnuť nedajú. Prezentácia vybraných úloh žiakmi (projektová úloha) je priestorom, dôkazom či prejavom spolupráce. Samozrejme, ak sa preukáže dostatočná spoluúčasť všetkých prezentujúcich („školský Facebook“). Motivácia bude podmienená spoluprácou na vytvorenom celku (diele) a podporená získavaním hodnotiacich bodov. Školský Facebook na báze spolupráce bude komunikatívny nástroj potrebný pri tvorbe spoločných dokumentov, na overovanie si nezrozumiteľných termínov, procesov či dejov. Aktivita smerujúca k vzájomnej pomoci bude ocenená a bude získavať pozitívne hodnotenia. Takto získané zručnosti, kompetencie či návyky si žiaci odnesú do života, kde budú hľadať priestor na ich aplikovanie. V istých prípadoch možno hovoriť o podpore duševného zdravia, o nájdení opory a priestoru na komunikáciu, o spolunáležitosti v kolektíve, o získaní novej roly, atď.

Učiteľ nepotrebuje žiaka skúšať

Vyvolávanie žiaka k tabuli a zodpovedanie otázok kladených učiteľom sa stáva prežitkom a dostáva sa stále viditeľnejšie do roviny, v ktorej môže učiteľ presadzovať seba na úkor žiaka alebo podporovať protežovaného žiaka. Prezentácia zadania (projektovej úlohy) žiakom alebo spolupracujúcou skupinou žiakov nastúpených pred tabuľou v dohodnutom termíne na báze slobodnej voľby výberu z ponúknutých tém je forma, ktorú umožňuje pedagogika, ktorá využíva komplexné formy integrovaných IKT. Žiak bude vyvíjať snahu, aby sám získaval hodnotenie za odvedenú prácu či aktivitu. Pomocou práce s modulmi komplexnej témy a diverzifikovanej hodiny získa učiteľ dostatok hodnotení na základe nastavenia (rôznych ním zvolených či vybraných) kritérií. Žiak bude s každým hodnotením priebežne oboznamovaný, a bude tak viac stotožnený s ocenením svojich výkonov. Jeho protesty sa obmedzia na minimálnu rovinu pre početnosť sledovaných aktivít. Učiteľ získa viac priestoru na komunikáciu s problematickou skupinou žiakov. Kvality učiteľa sa presunú a využijú do roviny organizátora vyučovania, do pozície komunikátora, riešiteľa problémov (psychológa) vo väzbe na predmet, spolutvorcu projektových úloh, ako aj poradcu žiaka pri osobných problémoch. Ako komunikátor ponechá diskusiu na žiakov s potrebnou koordináciou a v ním určenom čase sa rozhodne pre vopred očakávanú ďalšiu činnosť. Tieto empatické a organizačné úlohy učiteľa vyplývajú z charakteru častej zmeny priebehu hodiny a využívania integrovaných IKT. Vyplývajú tiež zo zamestnania žiakov krátkymi a efektívnymi úlohami, ktoré hodnotí počítač. Sú dôkazom odbremenenia učiteľa od neefektívnych povinností, ktoré na seba prevezme a zabezpečí – na dobre pripravenej hodine s dokumentmi umiestnenými na internete – počítač. Ziskom je prirodzené zapojenie všetkých žiakov triedy do aktívnej činnosti. Učiteľ nepotrebuje zadávať úlohy Vyučovacia hodina s využitím integrovaných IKT – ktorá pracuje s komplexne a inštitútom na optimalizovaný a efektívny priebeh vyučovacej hodiny (logistickým centrom) vopred pripravenými témami – poskytne žiakovi dostatok variabilného priestoru na overenie porozumenia, schopností a poznania témy. Sústredenie sa na projektové úlohy, ktorých začiatok môže prebiehať počas hodiny a ku ktorým si žiak, resp. jeho tím naštuduje potrebné informácie, prinesie výstupy (v ktorých bude potrebné obhájiť jednoduchú myšlienku), ktoré budú orientované najmä na spoluprácu a kvalitu obhajoby (kolektívom – tímom), podmienenú porozumením jej obsahu. Klasické naplnenie požiadavky učiteľa na výkony počas voľna žiaka (domáce úlohy) sa presunie do roviny tvorby projektových úloh, kde vynikne žiak. Želateľné však je, aby žiaci vytvorili riešiteľské tímy, respektíve žiak komunikoval a spolupracoval so spolužiakmi za vopred dohodnutých kritérií na úlohe, ktorú následne v spoločnosti spolužiakov obháji pred celou triedou. Zadávanie úloh, ich kontrola a vyvodzovanie dôsledkov formou hodnotení sa dostáva do úzadia v konfrontácii s výberom a prezentáciami projektových úloh, ako aj so spoluprácou v tíme. Hodnotnejšie sú práve výsledky spolupráce, ktorú budú vedieť oceniť aj spolužiaci (formou vopred v bodoch pripravených hodnotiacich kritérií). A práve postoj spolužiakov ku kvalite prezentovanej témy môže rozhodnúť o hodnotení projektovej úlohy, ako aj o hodnotení účasti jednotlivca v prezentujúcom kolektíve. Takto nasmerovaná aktivita vedie k vytváraniu kvalitného sociálneho prostredia, o ktoré nám na pôde triedy a školy ide. Hodnotenie tímu za prezentáciu bude v kritériách členené na hodnotenie za výkon tímu, ako aj za výkon jednotlivca. Tento mechanizmus privedie spolupracujúci tím k dokonalosti v prístupe pri plnení zadania. Projektová úloha sa stane prvkom kvalitnej formy súťaživosti, takej potrebnej na úrovni triedy či školy. Buď jednotlivec, alebo tím, ktorý pripraví projektovú úlohu podelením si práce na jej častiach (pokiaľ dostane od triedy dobré hodnotenie), bude pomyselným víťazom pred kolektívom triedy. K dispozícii je počas každého polroka cca 20 vyučovacích hodín na jeden predmet, ktorý je v rozvrhu raz za týždeň. Bude úlohou inštitútu alebo učiteľa, ako zaradiť do daného predmetu prezentácie žiakov a ako zaradiť komplexnú vyučovaciu hodinu.

Časté formy krátkych zadaní projektových úloh

Každý z nás je závislý od pochvaly. Pokiaľ táto téza platí u dospelého človeka, u dieťaťa či stredoškoláka platí násobne viac. Dôvodom tohto úvodu je obhajoba aplikovania krátkych zadaní pre projektové úlohy, ktoré môže vypracovať žiak či tím už v priebehu týždňa s využitím dostupných médií. Dostupnosť materiálov je bohatá, komplexná hodina ponúka dostatok informácií o zdrojoch na získavanie podkladov. Projektové úlohy budú k dispozícii od začiatku školského roka a budú mať vo svojich metadátach aj charakteristiku povinností (počet tvorcov, dĺžka úlohy, čas na jej prezentáciu, alternatívny – zatiaľ neobsadený – dátum, keď bude možné projektovú úlohu prezentovať, atď.). Plagiátorstvo pri prezentácii (prevzatie obsahu bez korekcie) bude označené za eticky neprípustné podvádzanie, to znamená stratu bodov za prezentáciu a kontrolu ostatných prezentácií. Od žiaka sa pri prezentácii očakáva hoci malý, ale zo zadania vyplývajúci prínos vo forme vlastnej myšlienky, ktorý bude rezonovať v jeho časti projektovej úlohy. Videokonferencie Klasické vnímanie videokonferencií privádza väčšinu učiteľov k myšlienke využiť prednášateľa a dostať do triedy informácie od významného prezentátora. Využívanie videokonferencií je významné aj na prezentáciu vybraných projektových úloh žiakov. Videokonferenciu môže pripraviť učiteľ predmetu tak, že osloví kolegu- učiteľa a každý z nich využije len časť hodiny na prezentáciu projektovej úlohy, ktorá sa bude usilovať získať prestížne hodnotenie pre triedu (z každej triedy jedna prezentácia spolu cca 20 minút). Takýto druh videokonferencie získa pre triedu významné sociálne postavenie, ktoré bude rezonovať s dnes zaužívanými kritériami pomyselnej kvality (oblečenie, agresivita, zlomyseľnosť, atď.). Hodnotenie oboch prezentácií vykonajú žiaci po skončení prezentácie – každý žiak za seba bude hodnotiť výkon žiaka z druhej triedy. Videokonferencie si získajú popularitu a nahradia v minulosti dlhodobo pripravované recitačné súťaže či výstavy produkcie krúžkov. Prirodzené využívanie integrovaných IKT dodá tejto forme prezentácie podtón využívania techniky, v živote školy nie taký bežný. Získavajú sa tak hodnoty na spoločenskom poli na báze odbornej témy či výkonu prezentátora. Významné argumenty pre zdravý vývoj spoločnosti. Iná alternatíva využívania videokonferencie ponúka dištančné pripojenie žiaka, ktorý sa jej z rôznych dôvodov nemohol zúčastniť osobne. Učiteľ pripojeného žiaka vidí na obrazovke a môže ho pribrať do priebehu hodiny. Prácou na jednotlivých moduloch bude dosahovať rovnocenné hodnotenia ako ostatní žiaci. Taktiež je možné dištančne pripojeného žiaka pojať do diskusie, ktorú moderuje učiteľ.

Mgr. Rudolf HOZÁK,
riaditeľ knižného vydavateľstva