Originál článku uverejneného v Učiteľských novinách nájdete tu: UN_38_2014

Pedagogika a IKT – APLIKOVANIE INTEGROVANÝCH IKT

Riešenie integrovania IKT do vyučovacej hodiny bola podporená viacerými odborníkmi a recenzovaná prof. Mironom Zelinom v decembri 2013.

Informačno-komunikačné technológie (IKT) nezasahujú dosiaľ oblasť vzdelávania dostatočne intenzívne. Z nášho pohľadu sa žiada inovatívny prístup k využívaniu IKT vo vzdelávacej praxi, a to ultimatívne aplikovanie IKT formou ich integrovania do vzdelávacieho procesu so všetkými dôsledkami, s možnosťou výnimiek, a nie opačne.

Názov publikácie zaberá široký diapazón, avšak informačno-komunikačné technológie (IKT) nezasahujú dosiaľ (podľa nášho vedomia) oblasť vzdelávania dostatočne intenzívne. Z nášho pohľadu sa žiada inovatívny prístup k využívaniu IKT vo vzdelávacej praxi a to ultimatívne aplikovanie IKT formou ich integrovania do vzdelávacieho procesu so všetkými dôsledkami, s možnosťou výnimiek a nie opačne. Dôvodom nášho postoja je fakt, že z „experimentov“ aplikovaných a využívaných v oblasti vzdelávania, ktoré využívajú IKT, sa neujal žiadny s takým algoritmom, ktorý by umožnil všeobecnú aplikovateľnosť IKT v procese vzdelávania.
Prichádzame s riešením, ktoré prinesie do procesu vzdelávania IKT v inovatívnej forme, s názvom integrované IKT. Pri každej experimentálnej hodine, ktorú sme uskutočnili, riešenie vnieslo do triedy prirodzené chápanie, radosť a potešenie z aktivít s ním spojených.

Prečo prichádzame s ďalším novým riešením a čo má priniesť v porovnaní k ostatným. Dosiaľ vytvorené a aplikované metodiky vzdelávania, ktoré si vzali za cieľ využívať IKT, využívajú jednoúčelové riešenia. ako nedostatok v súčasných používaných metodikách s IKT, sa čoraz viac negatívne prejavuje nesúrodosť softvérov a ich aplikácií vytváraných pre oblasť vzdelávania. K softvérovým aplikáciám s jednoúčelovými riešeniami musí učiteľ a žiak nanovo získať vzťah a až potom riešiť zadania (vo väčšine bez potreby prístupu na internet). V súčasnosti sa hľadajú a aplikujú riešenia sústredené na podporu vzdelávania pomocou IKT. To je hlavný dôvod, pre ktorý nie je možné doteraz aplikované riešenia s názvom elektronické vzdelávanie, uplatniť vo všeobecnom poňatí.
Používať IKT ako pomocný nástroj je zavádzajúce a vedie k nevyužívaniu podstaty elektronickej komunikácie. Učiteľ pri využívaní IKT ako podporného mechanizmu, zostáva na rovnakej úrovni (ako bez IKT) vo vzťahu k žiakovi a priberá si nové povinnosti, ktoré nepredstavujú výnimočnú úroveň využívania IKT a teda nezvyšujú dostatočne efektivitu procesu vzdelávania. Len komplexná úroveň softvérového spracovania témy (Logistika) pomôže učiteľovi. Hlavným dôvodom nízkej efektivity je nedostatočná úroveň dokumentov (elektronickej učebnice) vo vzťahu k prezentovanej téme. Žiak nemá možnosť bez vysvetlenia učiteľa (vo väčšine prípadov) pozrieť (riešiť) tému cez internet z domu, zostáva mu len informácia z prezentácie v škole (jednoúčelové riešenie).

Názvy technológií elektronického vzdelávania
Pre niektoré procesy sú dnes zaužívané názvy. Tak napríklad názov e-learning dnes predstavuje zaužívanú a metodicky názvom „obsadenú“ formu vzdelávania. Je to forma vzdialeného prístupu pedagóga k študentovi, ako v oblasti zadávania tém, tak aj v oblasti vypracovania zadaní.
Všeobecne najširšie využívaným softvérom pre e-learning je softvér s názvom Moodle. Tvorcovia obsahu tohto softvéru sú väčšinou z radov zanietencov na škole a vytvorili súbor dokumentov pospájaných softvérom buď z prostriedkov grantu, alebo z vlastnej iniciatívy. Na jeho aktualizáciu (po roku či dvoch, resp. po vypršaní grantu) už väčšinou nezostávajú prostriedky, alebo sa vymenili ľudia.
Iným príkladom využívania IKT ako podporného mechanizmu, je interaktívna tabuľa a proces vzdelávania (metodika), ktorý je ňou podmienený. Obidve riešenia majú úzky diapazón využitia a vo väčšine prípadov zostávajú využívané len v ich prvotnom nasadení. V prípade interaktívnych tabúľ, buď neexistuje interaktívny obsah, alebo rovnako nie je aktualizovaný a zostane nevyužívaný.
Interaktívne tabule sa vo väčšine prípadov (viac ako 90%, anketa na VŠ hovorí o 100%) využívajú ako iné, podstatne lacnejšie zariadenia.

E-Learning – multimediálna podpora vzdelávacieho procesu
Portál online-edu.eu uvádza súčasnú definíciu významu spojenia eLearning, ktorú
citujeme v súvislosti s nami predkladaným názorom:
„Termín e-learning bol často používaný ako synonymum termínu dištančné vzdelávanie. Podľa I. Tureka sa v súvislosti s týmto termínom v anglickom jazyku používa množstvo príbuzných termínov, napr. WBL – web based learning (učenie sa prostredníctvom webu), IL – internet learning (učenie sa prostredníctvom internetu, WBI – web based instruction (vyučovanie prostredníctvom webu), CBT – computer based training (výcvik prostredníctvom počítača), CBI – computer based instruction (vyučovanie prostredníctvom počítača), CAL – computer assissted learning (učenie podporované počítačom),CAI – computer assissted instruction (vyučovanie podporované počítačom), ako aj ďalšie, viac-menej podobné termíny, ako sú e-distance learning (e-dištančné vzdelávanie), blended learning (zmiešané vzdelávanie), virtual university (virtuálna univerzita) a pod..
Jedným zo spoločných znakov uvedených termínov (najmä WBL, IL, WBI) je použitie siete.
To však vedie k novej definícii termínu e-learning, a to ako multimediálnej podpory vzdelávacieho procesu, spojenej s modernými informačnými a komunikačnými technológiami.
S touto definíciou sa stotožňujú aj ďalší autori. Ako príklad možno uviesť J. Burgerovú
a P. Beisetzera, ktorí e-learning chápu ako multimediálnu podporu vzdelávacieho procesu, v ktorej študujúci získava študijné a informačné zdroje prostredníctvom počítačovej siete, resp. internetu. Prostredníctvom internetu taktiež komunikuje so vzdelávacou inštitúciou, so svojím tútorom a s ostatnými študujúcimi.
Autor tejto teórie čerpal z literatúry ako: BEISETZER, P.: Dištančné vzdelávanie a problematika e-learningu.; BURGEROVÁ: Technológia vzdelávania; MALO, R., MOTYČKA, A.: Řízení elearningových aktivit.; NOCAR, D.: E-learning v distančním vzdelávaní.; PALKOVÁ, Z., OKENKA, M.: Blended learning a multimediálne vzdelávacie materiály vo výučbe informatiky a programovania.; MURRAY, D.: Keenfor the Screen: Canadian Employers Turn to E-Learning for Employee SkillDevelopment, Members‘ Briefing, a iných zdrojov.
Konštatujeme, že uvedená definícia e-learningu potvrdzuje myslenie, ktoré využíva IKT v intenciách podpory vzdelávacieho procesu. Táto forma je pre e-learning typická, aj pokiaľ sa e-learning zaraďuje do bežného vzdelávacieho procesu (interné a dištančné vzdelávanie).
E-learning sa tak stal pojem pre určitú vyčlenenú zaužívanú formu vzdelávania. Na báze využívania e-learningu (ako formy dištančného vzdelávania), bolo vytvorených mnoho škôl po celom svete, ktoré si postupom času získali značný kredit, nie však dostatočný natoľko, aby aplikovali metodiku IKT vzdelávania, do všeobecnej roviny.

Integrované elektronické vzdelávanie
Predkladáme riešenie metodiky vzdelávania využívajúcej IKT, ktoré sú integrované do vzdelávacieho procesu.
Rozdiel medzi citovanou definíciou e-learningu je v tom, že integrované IKT prinášajú širšie využitie v procese vzdelávania a to tak, že menia niektoré tradičné a zaužívané metodiky vyučovania a posúvajú ich bližšie k procesom riadeným počítačom s prístupom cez internet (využívajú tému ako základnú štruktúru, sprístupňujú tému s cvičeniami a testami žiakovi vopred, vytvárajú priestor pre vzájomnú pomoc spolužiakov pri cvičeniach, postulujú komunikáciu na najvyššiu úroveň a vytvárajú pre ňu časový priestor, taktiež vytvárajú priestor a mechanizmy pre spoluprácu, prinášajú metodiku častého hodnotenia za diverzifikované aktivity vo vzťahu k téme, …). Integrované elektronické vzdelávanie formou využívania IKT, na rozdiel od zaužívanej formy e-learning (dištančného vzdelávania), poskytuje učiteľovi a žiakovi prirodzené (intuitívne) orientovanie sa v informačnom systéme a v komplexných dokumentoch elektronickej učebnice, ktorá obsahuje súčasti (moduly) variujúce vzdelávací obsah pomocou jeho členenia do modulov, uložených na internete. Žiak využívaním integrovaných IKT získa možnosť reflektovať procesy prebiehajúce v spoločnosti (technológie, vzťahy, produkty, …) a naučí sa rozhodovať na základe množstva kritérií, ktoré si bude vedieť (na báze v škole získaných zručností pri využívaní integrovaného elektronického vzdelávania) neskôr v praxi, v spolupráci s partnermi zostaviť a takto pripravený bude schopný efektívne komunikovať a rozhodovať v sociálne a ekonomicky stimulovanom prostredí.

Prínos integrovaných IKT do vzdelávacieho procesu
Prichádzame s metodikou integrovaných IKT do vyučovacej hodiny a formou komplexného logistického zabezpečenia vyučovacej hodiny, ktoré pripraví a dodá učiteľovi pre štruktúrovanú vyučovaciu hodinu vypracované všetky potrebné dokumenty k téme, ktoré reprezentujú elektronickú učebnicu tak, aby sa v nej učiteľ a žiak orientoval a explicitne získal informácie z procesu hodnotenia vypracovaných zadaní k jednotlivým témam, z ktorých si bude tvoriť vlastné portfólio štúdijných tém.

Obr. 1: Akcent na štruktúru integrovaných IKT a časti využívajúce integrované IKT v procese vzdelávania.

V pripravených dokumentoch sa bude môcť orientovať tak učiteľ, ako aj žiak pomocou organizačného softvéru (informačného systému), ktorý bude ich sprievodcom počas celého štúdia. Nájde tu všetky potrebné dokumenty pre štúdium (koncipované a orientované pre počítač, členené na moduly) a vytvoreným kanálom sa dokáže prepojiť (komunikovať) učiteľ na žiakov, resp. žiak na spolužiakov (spolutvorcov, spoluriešiteľov) zadaní, ktoré si bude žiak z ponuky vyberať pre svoje prezentácie.
Žiak bude tvoriť sám, alebo si bude vyberať spolužiakov na báze ich profilov, s ktorými sa bude deliť o účasť na tvorbe a prezentácií projektovej úlohy.
Žiak si bude na základe definovaných kritérií získavať hodnotenia a sám bude účastný na ich vypracovávaní. Hodnotením, na báze kritérií, bude prezentácia vybranej „Projektovej úlohy“, ktorú budú hodnotiť najmä spolužiaci. Učiteľ pridá svoje hodnotenie podľa zhodných kritérií.
Prichádzame s riešením, ktoré obsahuje IKT integrované do vzdelávacieho procesu a spolupôsobí komplexným obsahom, orientovaním sa v ňom, prístupom cez internet a stopercentnou interaktívnou účasťou žiakov na jeho priebehu (čiže nie je len podporným mechanizmom procesu vzdelávania).
Zámerom je, aby prostredníctvom komunikačnej siete (internetu) mal prístup (učiteľ a žiak) ku všetkým potrebným materiálom v komplexnom objeme, pre všetky časti hodiny využívajúcej moduly témy. Aby mal (učiteľ a žiak) možnosť pracovať s témami a modulmi prostredníctvom internetu taktiež v prostredí mimo školy. Aby prihlásený učiteľ či žiak vedel kedy, kde, s kým a o čom má nasledujúcu hodinu a iné povinnosti voči nej, dostatočne včas pre každého z nich. Aby vedel ako mu bude komplikovať návšteva lekára či športové sústredenie proces vzdelávania, ako si organizovať voľný čas a mal preň dostatok ponúk zo školských aktivít, …

Príklad vyučovacej hodiny s integrovanými IKT
Učiteľ skoro okamžite po vstupe do triedy, v duchu očakávanej témy, oznámi zadanie, formou pripravených otázok (Tematická úloha) a žiaci vypracujú krátke hypotézy o téme.
Prihlásením sa do systému potvrdí každý žiak svoju prítomnosť v triede. Žiaci pripravujú hypotézy k zadanej téme pre diskusiu, ktorej časť bude prebiehať okamžite. Celý proces trvá niekoľko málo minút (do 5 min.).
Učiteľ si zatiaľ pripraví prezentáciu témy a spustí cca 10-15 minútovú prezentáciu (PowerPoint, film, video) dokument. Počas prezentácie si žiaci zapisujú otázky. Text témy majú žiaci pred sebou rozdelený do častí tak, že za každou časťou majú k dispozícii niekoľko vypracovaných otázok (2-3), ktoré slúžia ako pomoc (Tematická úloha). Rozširujú tak predpripravené otázky ku každej časti filmu (prezentácia témy), ktoré majú na obrazovke (v časti Tematická úloha) v textovej podobe. Počas prezentácie učiteľ preruší (môže, nemusí) premietanie, otázkami (časť diskusie) objasní a vytvorí záujem o zostávajúcu časť deja.
Priebeh diskusie riadi učiteľ, využíva (moderuje) otázky žiakov zapísané pre diskusiu počas sledovania prezentácie (filmu). Po ukončení diskusie po cca 10-15 minútach presunie učiteľ činnosť žiakov na cvičenie, ktoré ukončí krátkym cca 5 minútovým testom.
Predpokladom pre úspešné využívanie takto postavených vyučovacích hodín je príprava komplexných dokumentov (logistické centrum) na každý deň, pre každý predmet, pre každý ročník, na celý rok (polrok) vopred.
Obsahom vyučovacích hodín sú aj iné členenia (obsahy, aktivity), ktorých názvy sú definované v osnovách, v školskom vzdelávacom programe, alebo prezentácie žiakov či videokonferencie.
Opakovanie, tak ako ho poznáme, nie je nutné začleňovať do procesu vzdelávania. Pokiaľ to len umožní dostatok tém v archíve, bude efektívnejšie ak na miesto opakovania (vyučovacia hodina, deň) bude zaradená alternatívna téma.